Ako to bolo...

Od mála som túžil po psovi, po cvičení a vzťahu s ním. Vo veku 14 rokov som si kúpil fenku nemeckého bieleho špica, stredného, ktorú som cvičil a odchoval na nej dva vrhy. No neskôr, som zatúžil po väčšom psovi z kategórie služobných a pracovných plemien. Strašne sa mi páčilo plemeno Doberman. Z prvých "naškrabaných" peňazí som si v roku 1996, kúpil "dobermana" bez preukazu pôvodu. Volal som ho Alexander. Stal som sa členom KK Solivar v Prešove a začal som vnímať, čo športová kynológia ponúka a obsahuje. V kynologickom klube som spoznal hromadu kamarátov, ktorí sa už kynológií venovali určitý čas.S ich pomocou som s Alexandrom urobil skúšky z výkonu, podľa Národného skúšobného poriadku : ZM a SVV1. Ako už býva nepísaným pravidlom, ak sa začne dariť, príde do cesty nejaká prekážka. V tom čase to bol povolávací rozkaz, ktorý ma od psíkov dištancoval na jeden rok. No tento čas som na kynológiu myslel ešte viac. Po absolvovaní "vojny",som začal s kynológiou naplno. V jeseni roku 2001 som bol zvolený za predsedu KK Solivar v Prešove. Kúpil som si fenku nemeckého ovčiaka s preukazom pôvodu Sally zo Slncojasu a neskôr aj jej brata, Sonny- ho zo Slncojasu. Obidvoch som uchovnil v máji roku 2002 a urobil s nimi zopár skúšok národného i medzinárodného skúšobného poriadku.

V roku 2002, po uchovnení fenky Sally zo Slncojasu, som požiadal HPK SÚCHNO, o pridelenie chráneného názvu chovateľskej stanice NO s originalitou v rámci krajín FCI. V tejto súvislosti mi bolo vyhovené a pridelelený názov je: "Malý lumpík". Sally som sa rozhodol nakryť s vicemajstrom sveta vo výkone - psom Arno od Vlašimské brány, ktorého na určitý čas mal zapožičaný niekoľkonásobný reprezentant SR vo výkone a 6-ty z MS vo výkone, p. Peter Petruš zo Sabinova.Výsledkom bolo 5 šteniatok, neskôr som sa rozhodol krytie zopakovať a zatiaľ posledné krytie fenky Sally bolo 01.01.2004 psom Agbar Michaelus. Viac detailov nájdete kliknutím do kolóniek v ľavej časti tejto stránky...